Hliník bol prvýkrát identifikovaný ako prvok v roku 1782 a kov sa tešil veľkej prestíži vo Francúzsku, kde bol v 50. rokoch 19. storočia módnejší ako zlato a striebro na výrobu šperkov a jedálenského náčinia. Napoleon III bol fascinovaný možným vojenským využitím ľahkého kovu a financoval prvé experimenty pri získavaní hliníka. Aj keď sa kov nachádza v prírode v hojnom množstve, účinný proces extrakcie zostal po mnoho rokov nepolapiteľný. Hliník zostal počas 19. storočia mimoriadne drahý, a preto mal malé komerčné využitie. Technologické objavy na konci 19. storočia umožnili konečne lacno taviť hliník a cena kovu drasticky klesla. To otvorilo cestu pre rozvoj priemyselného využitia kovu.

Hliník sa na plechovky od nápojov používal až po druhej svetovej vojne. Počas vojny americká vláda expedovala veľké množstvá piva v oceľových plechovkách svojim vojakom do zámoria. Po vojne sa väčšina piva opäť predávala vo fľašiach, no vracajúci sa vojaci si zachovali nostalgickú záľubu v plechovkách. Výrobcovia pokračovali v predaji piva v oceľových plechovkách, aj keď výroba fliaš bola lacnejšia. Spoločnosť Adolph Coors Company vyrobila prvú hliníkovú plechovku od piva v roku 1958. Do jej dvojdielnej plechovky sa zmestilo iba 7 uncí (198 g) namiesto zvyčajných 12 (340 g) a vyskytli sa problémy s výrobným procesom. Napriek tomu sa hliník môže ukázať ako dostatočne populárny na to, aby podnietil Coors, spolu s ďalšími kovovými a hliníkovými spoločnosťami, aby vyvinuli lepšie plechovky.

Ďalším modelom bola oceľová plechovka s hliníkovým vrchom. Tento hybrid môže mať niekoľko výrazných výhod. Hliníkový koniec zmenil galvanickú reakciu medzi pivom a oceľou, výsledkom čoho bolo pivo s dvojnásobnou trvanlivosťou v porovnaní s celooceľovými plechovkami. Azda výraznejšou výhodou hliníkového vrchu bolo, že mäkký kov sa dal otvoriť jednoduchým ťahadlom. Plechovky starého štýlu vyžadovali použitie špeciálneho otvárača, ktorý sa ľudovo nazýval „kostolný kľúč“, a keď spoločnosť Schlitz Brewing Company v roku 1963 predstavila svoje pivo v hliníkovej „pop top“ plechovke, ostatní významní výrobcovia piva rýchlo naskočili do radu. Do konca toho roku malo 40 % všetkých plechoviek piva v USA hliníkové vrchnáky a do roku 1968 sa toto číslo zdvojnásobilo na 80 %.

Zatiaľ čo sa trhom preháňali hliníkové vrchné plechovky, niekoľko výrobcov sa zameralo na ambicióznejšiu celohliníkovú plechovku na nápoje. Technológia, ktorú Coors použil na výrobu svojej 7-uncovej hliníkovej plechovky, sa spoliehala na proces „nárazovej extrúzie“,

Moderná metóda výroby hliníkových nápojových plechoviek sa nazýva dvojdielne kreslenie a žehlenie stien, ktoré prvýkrát predstavila spoločnosť Reynolds Metals v roku 1963.

kde razidlo vrazené do kruhového slimáka tvorilo dno a boky plechovky v jednom kuse. Spoločnosť Reynolds Metals predstavila v roku 1963 celohliníkovú plechovku vyrobenú iným procesom nazývaným „kreslenie a žehlenie“ a táto technológia sa stala štandardom v tomto odvetví. Coors and Hamms Brewery boli medzi prvými spoločnosťami, ktoré prijali túto novú plechovku, a PepsiCo a Coca-Cola začali používať celohliníkové plechovky v roku 1967. Počet hliníkových plechoviek dodaných v USA vzrástol z pol miliardy v roku 1965 na 8,5 miliardy v r. 1972 a počet sa naďalej zvyšoval, pretože hliník sa stal takmer univerzálnou voľbou pre sýtené nápoje. Moderná hliníková plechovka od nápojov je nielen ľahšia ako stará oceľová alebo oceľovo-hliníková plechovka, ale tiež nehrdzavie, rýchlo chladí, jej lesklý povrch je ľahko potlačiteľný a pútavý, predlžuje trvanlivosť a je ľahko recyklovateľné.

hliník používaný v priemysle plechoviek na nápoje pochádza z recyklovaného materiálu. Dvadsaťpäť percent celkových amerických dodávok hliníka pochádza z recyklovaného šrotu a priemysel plechoviek na nápoje je primárnym používateľom recyklovaného materiálu. Úspory energie sú značné, keď sa použité plechovky pretavia a priemysel hliníkových plechoviek teraz regeneruje viac ako 63 % použitých plechoviek.

Celosvetová produkcia hliníkových nápojových plechoviek neustále rastie a ročne narastá o niekoľko miliárd plechoviek. Tvárou v tvár tomuto rastúcemu dopytu sa zdá, že budúcnosť nápojových plechoviek spočíva v dizajnoch, ktoré šetria peniaze a materiály. Trend k menším vrchnákom je už zrejmý, ako aj k menším priemerom hrdla, ale ďalšie zmeny nemusia byť pre spotrebiteľa také zrejmé. Výrobcovia používajú prísne diagnostické techniky na štúdium plechov plechoviek, napríklad skúmajú kryštalickú štruktúru kovu pomocou röntgenovej difrakcie, dúfajúc, že ​​objavia lepšie spôsoby odlievania ingotov alebo valcovania plechov. Zmeny v zložení hliníkovej zliatiny alebo v spôsobe ochladzovania zliatiny po odliatí alebo v hrúbke, na ktorú sa plech plechovky zvinie, nemusia viesť k plechovkám, ktoré na spotrebiteľa pôsobia inovatívne. Napriek tomu je to pravdepodobne pokrok v týchto oblastiach, ktorý v budúcnosti povedie k ekonomickejšej výrobe plechoviek.